OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V Japonsku sídliaci Ghastly Music poľujú vlastne v tom istom teritóriu ako ich vychytenejší krajania Amputated Vein Records. Skôr než o konkurencii by sa však dalo hovoriť o snahe a schopnosti podporiť to, čo ich „väčší“ kolegovia nestíhajú a čo za podporu stojí. Prinajmenšom kalifornskí CYANIC a francúzski DISGRASEED sú toho potvrdením, a portfólio Ghastly Music zrejme stojí za preskúmanie, pretože zatiaľ najlepší kus od nich predstavím práve teraz.
SUICIDAL CAUSTICITY – nuž, dvojslovné názvy v súčasnosti v brutálnom death metale letia a žáner naznačí aj logo, také štýlové, priam typizované, až človek dostane pochybnosti, či nejde do nejakej tuctovky, keďže dnešné BDM logá vyzerajú ako od jedného človeka a hudba je na tom občas podobne. Ale niekedy sa oddá nezľaknúť sa, hoci tu je to boj, aj obal je taký ako dvadsať iných, neoodá sa vždy „rešpektovať zákon“ až tak.
Mená členov SC napovedia, odkiaľ vietor fúka. Taliansko je v súčasnosti jednou z európskych deathmetalových veľmocí, kvalitné bandy vznikajú ako na bežiacom páse a našťastie nie všetky sa uspokoja s rátaním podľa vzorcov napísaných HOUR OF PENANCE, ktorí sú stále vlajkonosičmi, a to zaslúžene.
Pätica, ktorá sa dala dokopy v roku 2007 v toskánskej Florencii, má na konte tento album, vydaný koncom mája, iné nahrávky žiadne, to až zvádza k preskúmaniu tvorby členov mimo SC, hudba v takejto kvalite skrátka len tak z neba nepadá. V záznamoch majú hudobníci združenia ako EXENCE (progresívny thrash/death), ORODRETH (technický death metal) a SEXTUM SEPULCRUM (heavy/progresívny metal), čo vypovedá jednak o žánrovom rozsahu, jednak o kvalite zúčastnených, a všetko do seba zapadá.
„The Spiritual Decline“ je debutom nadaných hudobníkov a skladateľov, ktorý v rámci brutálneho death metalu v jeho technicky prepracovanej, sofistikovanej a atmosférickejšie ladenej forme radím medzi tohtoročné objavy. Vytknúť sa mu dá možno trochu tlmenejší zvuk, inak sa ale darí od začiatku do konca týchto 40 minút, počas ktorých odznie desať vysokoobrátkových skladieb plných výbušného death metalu s počuteľným talianskym temperamentom a citom pre košaté kompozície plné „umeleckých detailov“.
Taliani sú žánrovo kdesi tam, kde si tábor rozložili britskí UNFATHOMABLE RUINATION, ktorí sú ale predsa len o čosi väčší extrém. Obe bandy však k sebe majú blízko na základe schopnosti efektívne spracovávať vplyvy viacerých deathmetalových subžánrov a vytvárať z nich nový, poslucháčsky príťažlivý celok. SUICIDAL CAUSTICITY majú blízko k novšej tvorbe SUFFOCATION, zvlášť pokiaľ ide o niektoré gitarové postupy, „tlak“, brilantnú techniku a frázovanie vokálu, ktorý je ale o poznanie hlbší, napriek tomu growluje zrozumiteľne, čo je bonusom pre tých, ktorí netrávia to, že v BDM je vokál v prvom rade ďalší nástroj a texty si proste treba prečítať, pretože by bola blbosť „spievať“ napr. v KATALEPSY alebo DEFEATED SANITY tak ako u VADER alebo HYPOCRISY, čo je trochu iný šport.
Atmosféra hudby, nejedna harmónia a pekelné tempá popri ďalších polohách frázovania často pripomínajú NILE, a do tohto súboja dvoch deathmetalových titanov znejú vydarené, časté a nezriedka vyslovene melodické sóla a chytľavé vyhrávky. To všetko nad hustým kobercom bicích, nerednúcim ani v občasných pomalších partoch, ktoré poslucháč dostane asi hlavne preto, aby sa z tej smršti na chvíľu spamätal.
Zlatým klincom sú popri energii a útočnosti aj výborné basové party, pri ktorých si naraz spomeniete na SADIST aj (hlavne) na DEATH, a ak si nahrávku niekoľkokrát preženiete zvukovodmi, začne sa vám možno zdať, že sa tu deje objav hodný sledovania.
Talianom vo všeobecnosti ten death metal ide tak nejako sám od seba. Dôkazom je aj debut ďalšej po všetkých stránkach „hotovej“ kapely.
8 / 10
Dario Lastrucci
- basgitara
Thomas Passanisi
- bicie
Fabrizio Maddaluni
- gitary
Ricardo Tortoli
- gitary
Nikolas „Gorgo“ Bruni
- vokály
1. A Suicidal Causticity
2. Electrocuted Pregnancy
3. Orphan Of Any Human Lineaments
4. Incest With The Dead
5. Pedophagist
6. Excised And Infibulated
7. Eradication Of The Future Progeny
8. Soothe The Unbearable Thoughts
9. Decanting Your Intestine
10. Involutional Dynamics Of The Corporeal Mass
The Spiritual Decline (2013)
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.